Amicus Slovakia

Audrey Bohemia Elité

8. 7. 2008

Audrey Bohemia Elité "Audrey"

* 11.12.1997 ✝ 03.06.2008

- farba: plavá

- DKK 0/0

- chovná

- plnochrupá, skus nožnicový

- res. CAC, mnohokrát V

Audrey bola pes s veľkým P. Takto som si psa vždy predstavovala. A nie len ja, ale aj celá moja rodina a aj množstvo ľudí, ktorí ju spoznali. Nadovšetko milujúca svoju rodinu, ale majúca jedného jediného pána, nedôverčivá voči všetkým ostatným, nevšimajúca si ostatných psov, ľahko cvičiteľná s obrovskou chuťou pracovať, nech je to práca akákoľvek.

Psy na ulici sa vždy išli zblázniť, keď nevšímajúc a pohŕdavo prešla okolo ich bránky bez akého-koľvek povšimnutia. Na cvičáku vždy samostaná jednotka, ktorá sa dokázala hrať len so psami podobnej povahy (čo mi bolo síce trochu ľúto, ale ona si vystačila sama a so mnou).

S Audrey som začala chodila na cvičák a bol to neuveriťeľne poslušný pes. Výcvik ju hrozne bavil, poslušnosť mala perfektnú, aj keď vzhľadom na jej neskutočnú energiu a hlavne moje nedostatočné skúsenosti to nebolo presné. Vždy mala čas ešte urobiť pár mini pohybov a poskokov navyše. Ale to nebolo podstatné, podstatné bolo to, že ju to bavilo. Ona ma zasvätila do tajov kynológie, ktorej som po skúsenostiach s ňou úplne prepadla. Keď som chystala veci na cvičák, ona už stála za dverami, skučala a celú ju triaslo od vzrušenia a nadšenia, tak sa tešila, že ide pracovať. Rovnako rada chodila behať, to tiež skučala za dverami, aby sme si už konečne pohli a už sme išli. To jej ostalo až do posledných dní.

Audrey nám tiež odchovala jeden vrh šteniatok. Boli Obrázok to malé, čierne, diabolské potvorky. Keď sme túto čiernu riavu vypustili z miestnosti, kde sme ich odchovávali a púšťali sme ich na dvor, museli prebehnúť skoro celým barákom. Nesmelo sa im postaviť nič do cesty, lebo sa odrazili od tej prekážky ako vlna a vracali sa spať a brali všetko, čo sa im postavilo do cesty. Rozliezli sa po celom dome a museli sme ich chytať a po jednom odvliecť na dvor. Ale bola to radosť. Audrey bola skvelá mama, ale len do doby, než ju začali priveľmi hrýzť, to ich už od seba odháňala. Vtedy sa ale úlohy ujala Jerrynka. Hlavne keď ich šteňacie hry začali naberať na vážnosti. To vbehla medzi ne, narobila poriadky a zase sa vzdialila a z bezpečnej vzdialenosti ich sledovala, zatiaľ čo Audrey sa radšej niekde schovala a užívala si chvíľku pokoja. Jej dietka boli totiž celé po nej, plné nevyčerpateľnej energie.

Zabudla som spomenúť, že Audrey bola od malinka neúnavný aportér. Pri nosení loptičky alebo akéhokoľvek letiaceho predmetu bola neúnavná a nie raz privodila tým, čo jej vydržali hádzať, tenisový lakeť. Ja, už úplne zmorená a nevládna hodiť loptičku ďalej ako na 5 metrov a Audrey spokojná, jazyk po kolená, vrtiaci chvost a v tvári výraz najšťastnejšieho psa pod slnkom. A aj keď už nebola najmladšia, za aportom vydržala behať stále.

.... vraví sa, že dokonalého "pána PSA" stretne človek raz za život.... "Audrey, ďakujem ti za to, že som ťa spoznala! Bola, si a vždy budeš tá NAJ!!"

Pár fotografií:

Obrázok